Ako pripraviť dieťa na príchod súrodenca?
Chcete svojmu dieťaťu uľahčiť príchod malého súrodenca? Robíte dobre, ak sa na túto zmenu pripravujete vedome – je to nové obdobie pre celú rodinu, ale najväčšou výzvou bude pravdepodobne pre staršie dieťa. Pomôžme mu, aby túto situáciu zvládlo čo najlepšie!
Aby sa v rozšírenej rodine cítili dobre obidve deti, musíme venovať osobitnú pozornosť práve tomu staršiemu. Pravidelný záujem a láskyplná pozornosť mu pomôžu získať pozitívny vzťah k bábätku a spoločne tak vytvoriť krásne súrodenecké puto.
Začnite prípravou už v predstihu
Sadnite si s dieťaťom a prezerajte si fotografie z jeho raného detstva. Keďže bábätko bude po narodení prirodzene v centre pozornosti, staršiemu dieťaťu dobre padne, keď mu ukážete, že aj jeho príchod bol očakávaný a oslavovaný. Pomôže mu to pochopiť, že neprišiel o svoju dôležitosť v rodine.
Môžete ho zapojiť aj do výberu mena – ponúknite niekoľko možností, ktoré ako rodičia schvaľujete, a nechajte ho vybrať meno, ktoré sa mu najviac páči. Tento malý krok mu pomôže cítiť sa súčasťou veľkej udalosti.
Nechajte ho pomáhať aj pri prípravách – výber oblečenia, úprava izbičky – vďaka tomu bude pre neho nová situácia prirodzenejšia a menej stresujúca.
Keď je bábätko už doma
Aj keď bábätko vyžaduje veľa starostlivosti, staršie dieťa by malo cítiť, že má svoj výnimočný priestor. Zapájajte ho do činností okolo bábätka a vytvárajte s ním aj samostatné aktivity – len pre vás dvoch (alebo troch s druhým rodičom).
Čas len s mamou alebo otcom – napríklad prechádzka, zmrzlina, ihrisko – mu pomáha pochopiť, že je stále dôležitý. Je dôležité, aby aj mama občas venovala exkluzívnu pozornosť staršiemu dieťaťu – hoci len na krátky čas.
Keď prichádzajú návštevy a príbuzní, požiadajte ich, aby venovali pozornosť aj staršiemu dieťaťu – pochvala alebo malý darček môže spraviť veľký rozdiel. Ak si to nevšimnú sami, môžete im pri rozhovore jemne pripomenúť, aký je šikovný a čo všetko už vie.
Môžeme nechať staršie dieťa dohliadať na bábätko?
Ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel a staršie dieťa je zodpovedné, krátkodobé dohliadanie môže byť v poriadku – ale len podľa vášho uváženia.
Nesmieme však zabudnúť, že ani zodpovedné dieťa nemá niesť bremeno rodičovskej zodpovednosti. Deti ešte nemajú dostatok skúseností na riešenie nečakaných situácií, a ich primárna úloha je hra, nie starostlivosť.
Rešpektujme osobný priestor staršieho súrodenca
Je dôležité zabezpečiť, aby hračky a osobné veci staršieho dieťaťa boli chránené. Dajme mu priestor, kde sa môže hrať sám a cítiť, že jeho veci sú v bezpečí. Takto sa nebude cítiť ohrozený prítomnosťou mladšieho súrodenca.
Správajme sa k situácii prirodzene
Vytvárajme doma atmosféru, kde je úplne normálne, že každý má súrodenca. Existuje mnoho krásnych kníh a rozprávok, ktoré túto tému spracúvajú – môžeme ich čítať a rozprávať si o nich.
Staršie dieťa už má hlbšie emocionálne potreby – je dôležité udržať jeho denný režim, rituály a napríklad spoločné večerné rozprávky. Tento stabilný rytmus mu dáva pocit bezpečia.
Čo je súrodenecká žiarlivosť a aké sú jej príznaky?
Keď začnú bežné dni, možno spozorujete nové správanie – napríklad vzdor, regresiu (opätovné cucanie palca), agresivitu alebo prehnané prejavy lásky. To všetko sú prirodzené reakcie na zmenu.
Súrodenecká žiarlivosť je normálna a nevyhnutná súčasť adaptácie. Dieťa potrebuje čas a pochopenie. Problém môže nastať, ak sú súčasne prítomné aj iné zmeny – nástup do škôlky, strata izby či odlúčenie od rodiča. Ideálne je, ak sa veľké zmeny nedejú všetky naraz.
Môže mať žiarlivosť dlhodobé následky?
Najväčším problémom je, keď rodičia chcú žiarlivosť potlačiť a tváriť sa, že „naše deti sú najlepší kamaráti“. To môže vyvolať stres a vnútorný konflikt. Súrodenecká rivalita je prirodzená a je dôležité ju spracovať, nie ignorovať.
Konflikty nie sú vždy zlé – deti sa vďaka nim učia komunikovať, vyjednávať, robiť kompromisy a deliť sa. Je dobré, ak im v tom aktívne pomáhame – napríklad spoločnou hrou, kde si môžu nacvičiť spoluprácu.
„Poďme vrátiť bábätko do nemocnice!”
Občas zaznejú vety, ktoré nás zabolia. Napríklad keď staršie dieťa zahlási: „Nech sa bábätko vráti do nemocnice!“ Je dôležité takéto vyjadrenia neignorovať – dieťa má právo prežívať svoje pocity a vyjadriť ich.
Ak ich potlačíme alebo znevažujeme, môže sa stať, že v budúcnosti nebude vedieť svoje pocity komunikovať. Rešpektujme teda emócie, ale zároveň nastavme hranice – násilie, ubližovanie alebo deštruktívne správanie nie sú akceptovateľné.
Záver
Deti sa najviac učia z nášho príkladu. Ak im ukážeme, ako sa dá spolupracovať, ako riešiť konflikty láskavo a s rešpektom, túto schopnosť si prenesú aj do vlastného vzťahu so súrodencom – a neskôr do celého života.
