Predvolený rodič

Výchova detí bola oddávna vnímaná ako úloha predovšetkým pre ženy. To si často ani nekladieme otázku – jednoducho to berieme ako prirodzenosť. No v dnešnej dobe čelíme nespočetným povinnostiam a tlakom z každej strany, ktoré je náročné zvládnuť ako jednotlivec. Mnohé mamy sa ocitajú v situácii, kde všetko ostáva na nich, bez skutočnej opory. Práve o tomto jave je náš článok.

Čo znamená „predvolený rodič“?

V online priestore sa zaužíval pojem „vydatá, no sama“ mama – pomenovanie situácie, v ktorej mama nesie na pleciach celú starostlivosť o deti a chod domácnosti, často preto, že partner sa z týchto úloh vytráca. Výraz „predvolený rodič“ hovorí o tom istom fenoméne.

Sú prípady, keď sa otec po práci stiahne úplne do úzadia. Chce si oddýchnuť – mal predsa ťažký deň. Niekedy sa síce zapojí, no nie je „v obraze“, a tak sa mama ani vtedy nevie úplne vypnúť. Lebo očakáva telefonát s otázkou, alebo si vopred musí pripraviť zoznam čo, hol, kedy. A hoci fyzicky odíde z domu, mentálne tam zostáva.

Predstavme si situáciu: mama plánuje večer s kamarátkami. No predtým pripraví večeru, ukáže partnerovi, čo môžu deti jesť, kde čo nájsť, a povie, dokedy môžu byť hore. No aj keď už sedí v kaviarni, myšlienkami je doma – či sa deti dostali do postele včas, ako to ide. Pretože vie: partner nemá v malíčku rodičovské rutiny.

To často býva realita. Ale skôr než budeme viniť otcov, musíme uznať, že trávia s deťmi menej času, a preto nie sú v mnohom tak zbehlí.

Najčastejšie sa to týka mamy

Nie je prekvapením, že túto záťaž najviac pociťujú mamy. Sú to práve ony, ktoré s deťmi trávia najviac času, vedia presne, čo potrebujú, a ich prirodzené materinské inštinkty ich vedú pri každom kroku. V rodinách, kde o deti primárne stará otec, prežíva on veľmi podobné pocity.

Ako sa z nás stane predvolený rodič?

Závisí to od viacerých faktorov. Ak má mama pri sebe pozorného a ochotného partnera, ktorý sa prirodzene zapája aj do „ženských úloh“, je to neoceniteľná pomoc.

No nie každý muž si uvedomuje dôležitosť svojej prítomnosti. Často za to môžu zažité stereotypy a nedostatok povedomia. Veď predsa mama je doma „aby sa starala o deti“, otec chodí do práce. A ešte stále mnohé ženy počujú vetu: „Veď ty si doma, čo iné máš na práci?“

Treba spomenúť aj slobodné mamy – tie si často nemôžu dovoliť dúfať ani v minimálnu pomoc. Niektoré paradoxne zažívajú menší stres, keďže nikoho nečakajú a nemôžu sa sklamať. Napriek tomu však nesú všetku zodpovednosť samy.

A prečo deti bežia k mame, keď majú problém – aj keď je práve mimo domu?

Lebo sú na ňu zvyknuté – od malička s ňou trávia väčšinu času. Niekedy je to aj preto, že mama je v rodine rozhodnejšia, keď ide o riešenie problémov. Deti to vycítia.

Dôležitosť starostlivosti o seba

Starať sa o svoje základné potreby nie je luxus ani sebectvo. Každý človek potrebuje čas len pre seba, aby si mohol oddýchnuť, dobiť baterky. A mamy – ktoré sú nonstop v pozore – to potrebujú obzvlášť.

Nejde len o to, že si mama nemôže oddýchnuť – ide o to, že nikdy nie je „vypnutá“. Neustále parať na pozore, reagovať, byť dostupná... je to psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce.

Dlhodobý stres a nonstop zodpovednosť vyčerpávajú energiu, radosť aj vitalitu. Mamy, ktoré necítia podporu partnera, môžu trpieť psychicky – stať sa podráždenými, alebo naopak, apatickými. Takéto napätie vždy ovplyvní aj vzťah.

Duša aj telo potrebujú pravidelný reset. Niekedy stačí málo – kniha, obľúbená hudba, pár minút cvičenia podľa online videa. Dôležité je, aby si mama vedela priznať svoje potreby – aj v ťažšom období. Inak sa ľahko stane, že sa sama odsunie na posledné miesto.

Oddýchnutá mama = šťastnejšia rodina

Pravidelný relax nie je len pre mamu, ale pre celú rodinu. Oddýchnutá, dobre naladená mama je magnet – jej spoločnosť je radosť.

Poznáte ten pocit, keď ste mimo domu a začnú vám chýbať deti?

To je fajn. Znamená to, že keď sa vrátite domov, prídete ako nová osoba, plná energie a lásky.

Ako si pomôcť pre svoje zdravie?

Nebojme sa hovoriť o tom a požiadať o pomoc. Ako začať?

Uvedomme si, čo nám nevyhovuje

V tomto rýchlom svete často nemáme priestor vnímať vlastné myšlienky. Až keď sa objavia fyzické alebo psychické príznaky, začneme hľadať príčinu.

Treba vedieť, že duševná záťaž môže spôsobiť reálne telesné prejavy – ako sú psychsomatické poruchy, ktoré nemajú zjavný telesný pôvod, no reagujú na psychoterapiu.

Vráťme si vlastnú hodnotu

Sebahodnota znamená vnútorný rešpekt voči sebe, ktorý nám pomáha stanovovať hranice a vedieť povedať nie. V materstve je to obzvlášť náročné – naše „hranice“ sú totiž rodina.

Mamy často obetujú svoje potreby – a ešte sú na to hrdé. No dôležité je vedieť nájsť hranicu, ktorá umožní oddych, a zároveň neohrozí rodinný chod.

Premýšľajme a plánujme

Zamyslime sa: čo naozaj potrebujeme, ako často a ako by sa to dalo zrealizovať. Plánovanie je kľúčové – ak nekonáme impulzívne, ľahšie dosiahneme spoluprácu.

Netreba hneď robiť veľké zmeny. To by mohlo narušiť rovnováhu. Malé kroky sú trvalejšie a múdrejšie. Ide o dve veci: viac pomoci a možnosť vypnúť.

Zastupujme svoje potreby

Hovorme o nich. Kľudne, konkrétne, s úctou. Ak máme podporujúceho partnera, všetko pôjde ľahšie. Kľúčom je pokojná a láskavá komunikácia.

Obviňovanie len znižuje ochotu na spoluprácu. Oveľa účinnejšie je hovoriť o vlastných pocitoch.

Pomáha aj to, ak otec dostane šancu zažiť „celý deň s deťmi“ – lepšie porozumie.

Pozitívna spätná väzba

Nezabúdajme ďakovať. Možno si myslíme, že pomoc je samozrejmá – no každé ocenenie posilňuje ochotu. Ukážme partnerovi, ako veľmi to zmenilo náš život. A on si to určite všimne tiež.

Pomoc odborníka

Ak to nezvládame sami, vyhľadajme odborníka – psychológa, kouča, terapeuta. Existujú špecialisti, ktorí sa venujú práve mamám.

Zdroj:
Zdravie.sk – „Vyčerpané mamy: prečo je tak ťažké priznať si, že potrebujeme pomoc?

Mamila.sk – Podporu dojčenia treba všade: Je dojčenie trápením?