Ako zvládnuť obdobie vzdoru?

Obdobie okolo 14.–15. mesiaca života dieťaťa je často obdobím, ktoré aj dieťa samotné, aj jeho rodičia prežívajú náročnejšie — napriek tomu ide o veľmi dôležitú fázu vývinu. Je potrebné ju poznať, porozumieť jej a vedieť ju zvládať, tak sa dokážeme pripraviť na momenty, keď naše dieťa náhle prejaví odpor.

Ako rodičia túžime budovať a chrániť náš vzťah s dieťaťom, no obdobie vzdoru, ktoré je vývinovým míľnikom, môže v testovaní našej trpezlivosti vyvolať napätie, množstvo otázok a dokonca aj výčitky, keď máme pocit, že sme mohli reagovať inak. Môžeme sa cítiť zahltení otázkami: Je už v období vzdoru? Je normálne, že moje dieťa neustále odopiera? Ako rozlíšiť, či ide o bežné správanie alebo problém? Ako môžem dieťaťu pomôcť? A čo ja, ako rodič?

Tieto pochybnosti sú prirodzené, ale ak pochopíme hodnotu a poslanie obdobia vzdoru, budeme k nej vedieť pristúpiť oveľa flexibilnejšie. Je dôležité uvedomiť si, že každý malý človek prežíva obdobie vzdoru inak — s rôznou intenzitou, v rôznych fázach. A rovnako tak aj rodičia majú rôzne možnosti zvládania tejto fázy – každý má svoju stratégiu.

Čo sa v dieťati odohráva?

Keď dieťa vstúpi do obdobia vzdoru, v skutočnosti sa chystá vykonať obrovský vývinový krok — prechod z batoľaťa na predškoláka. To so sebou nesie veľké zmeny v sociálnom, komunikačnom a emocionálnom vývine, preto je dôležité, aby sme boli pri ňom.

Označenie začiatku tejto fázy je často prudká nálada, ktorú dovtedy nepoznali. Usmievavé dieťa môže byť zrazu výbušné, plakať, búchať rukami o zem či búchať sa na verejnosti a ignorovať naše pokyny.

Keď dieťa začne chodiť, uvedomuje si svoju schopnosť pôsobiť na svoje okolie. Začína objavovať a čoraz vedomejšie prejavovať svoje potreby, no ešte nedokáže rozoznať, čo dokáže dosiahnuť a čo chce. Preto sa môže frustrovať aj z vecí, ktoré predtým neboli problémom. To sa môže prejaviť hnevom.

Dieťa sa veľmi rýchlo vyvíja telesne aj mentálne, čo môže byť preň samotné stresujúce. Už sa neviaže výlučne na mamu, spoznáva iných ľudí, rozširuje svet – a to prináša otázky.

Otázky, ktoré si rodičia kladú

• Čo by som mala zakázať? A čo môžem povoliť?
• Ako byť dôsledná/ý ako rodič?
• Čo chce dieťa zažiť?

Každý rodič si v týchto otázkach určí svoje stanovisko. Ako pomoc ponúkame dva jednoduché tipy, ktorými môžete podporiť dieťa.

Naučme dieťa, čo je zakázané a čo je nebezpečné. Už to nemusí byť jednoduché, lebo práve v období objavovania zažíva slovo „nesmieš“ čoraz častejšie. Ak si dokážeme stanoviť, ktoré veci sú nebezpečné — napr. čistiace prostriedky, zásuvky —, ktoré sú pre nás len nepríjemné — napr. vysypaná krabica —, alebo ktoré si dieťa môže len pozrieť pod dohľadom — tak lepšie porozumieme situácii. Dajme väčší dôraz na to, čo dieťaťu môže reálne ublížiť, než na to, čo nám osobne vadí.

Normatívna kríza – súčasť života

Prejdeme každý životný vývojový stupeň. Tieto etapy vedú k zmenám a majú svoje prechodné fázy. Ak si chceme ukázať príklad, premýšľajme nad prechodom z detstva do dospelosti. Normatívne krízy sú prirodzenými míľnikmi nášho života.

Ako uľahčiť obdobie vzdoru?

Ak venujeme pozornosť niekoľkým bodom, môžeme zmierniť frustráciu dieťaťa.

• Spravme prostredie bezpečným! Zložme z dohľadu, čo by dieťa nemalo chytať. Nech objavuje! Keď je potrebné, pomôžme mu, zdvihnime ho, nech sa pozrie alebo sa dotkne vecí, ktoré chce.
• Dajte dieťaťu úlohy, ktoré zvládne: môže utrieť stôl, pozbierať hračky, pomôcť v drobných domácich prácach. Keď je stále vo vašej blízkosti, lepšie sa zamestná a vy budete pokojnejší.
• Vyhnite sa preťaženiu stimulmi, unavujúcim programom, televízii na pozadí – extrémne stimulácie môžu negatívne ovplyvniť nervový systém dieťaťa.
• Dodržiavajte denný režim. Predvídateľnosť je dôležitá.
• Umožnite pohyb a tvorivosť: nech sa vyjadruje pohybom, hrou s pieskom, modelovaním, maľovaním, hojdaním, spevom alebo bábkovaním.
• Nechajte prostredie byť pre dieťa rôznorodé a bezpečné, aby mohlo slobodne objavovať.
• Hrajte sa s dieťaťom – vyčleňte spoločné chvíle!

Kedy neplatí „všetko povoliť“?

Nekonečné povolenia môžu dieťa priviesť k úzkosti. Často sú naše vysvetlenia pre dieťa nepochopiteľné a vníma ich ako slabosť. Vtedy sa môže objaviť agresia, pretože za slovami je strach: „Čo ak to nezvládnem?“. Ak je niečo zakázané, lepšie povedať jednoducho: „Nie! Toto nejde!“
Namiesto rozsiahlych vysvetlení postačí jasný úmysel – v tomto veku je to účinnejšie.

Čo môže vyvolať vzdorovú reakciu?

• únava
• hlad, smäd
• nuda
• neočakávaná situácia
• začínajúce choroby
• prílišné obmedzenia, veľa „nie“
• príliš vysoké nároky na dieťa

Kde možno požiadať o pomoc?

Ak v období vzdoru vidíte správanie, ktoré presahuje bežné hranice, alebo máte podozrenie na nejaký problém, neváhajte vyhľadať pomoc profesionála.
Odporúča sa detský psychológ, rodinný terapeut alebo Sociálno‑pedagogické centrum.

Obdobie vzdoru sa zvláda jednoduchšie, keď ho vnímame ako vývojovú fázu, nie ako nutné zlo. Rovnako ako sme sa tešili na predchádzajúce míľniky v živote dieťaťa, buďme teraz tiež tolerantní – nie je to jednoduché ani preň.

Poznámka k lokalizácii

Niektoré mená autorov a odkazy na pôvodné zdroje som ponechal v nezmenenej forme, keďže ide o odborné alebo internetové zdroje.
Ak budete chcieť, môžem pripraviť zhrnutie článku aj ako infografiku na sociálne siete v slovenčine.