Začala sa separačná úzkosť?

V prvých šiestich mesiacoch života sa bábätko cíti ako jedna bytosť so svojou mamou. Nedokáže si predstaviť seba samého bez nej, sú nerozlučnou dvojicou – táto symbióza je pre dieťa doslova rajským stavom. Ako dieťa rastie a začína objavovať svet, prichádzajú veľké zmeny.

Zrazu reaguje plačom, keď mama opustí miestnosť alebo ho položí – hoci rovnakým spôsobom ako predtým. Voči cudzincom môže byť nedôverčivé, vystrašené, začne plakať. Separačná úzkosť sa objavuje v dvoch fázach: okolo 6–8 mesiacov a neskôr približne v 1,5 roku. Ako môžeme svojmu dieťaťu pomôcť prekonať tieto obdobia?

Ako zvládnuť separačnú úzkosť vo veku 6–8 mesiacov?

Prežívame náročnejšie obdobie, a to platí rovnako pre rodiča aj dieťa. Okolo šiesteho mesiaca sa už mohlo zdať, že môžeme dieťatko na chvíľu nechať samé – práve vtedy však nastupuje separačná úzkosť, ktorá ovplyvňuje aj nočný spánok. Dieťa si uvedomuje, že mama nie je vždy nablízku. Dôležité je pochopiť túto situáciu a s láskyplnou trpezlivosťou sprevádzať dieťa cez toto obdobie. V noci sa k tomu často pridáva aj nepokoj spojený s prerezávaním zúbkov, zmenami v trávení či intenzívnym vývinom pohybu.

Pokiaľ je to možné, umožnite mu byť vo vašej blízkosti – aj pri domácich prácach, pokiaľ je to preň bezpečné, nech vás vidí a počuje. Rozprávajte sa s ním – tým mu dávate pocit prítomnosti a zároveň podporujete jeho jazykový vývoj.

Reagujte na jeho potreby – ak túži po objatí, zoberte ho na ruky. Zriaďte mu herný kútik tam, kde trávite najviac času, dbajte na jeho bezpečnosť.

Aj príbuzným a známym môžete vysvetliť, čo dieťa práve prežíva – aby pochopili, prečo môže byť hanblivejšie, či plaché. To pomôže predísť nepríjemným situáciám, keď by napríklad niekto trval na kontakte s dieťaťom, ktoré oň zatiaľ nestojí.

Ako zvládnuť separačnú úzkosť v 1,5 roku?

Okolo 1,5 roka sa separačná úzkosť často vracia – a môže byť ešte silnejšia. Dieťa už chodí, objavuje svet, no zároveň ho môže znepokojovať, že to dokáže urobiť aj bez mamy. Môžu sa znovu objaviť problémy so spánkom. Túži byť na rukách, potrebuje blízkosť a istotu. Ak mama odíde z miestnosti, dieťa sa zľakne.

V tomto veku už veľa chápe, no aj tak potrebuje svoj čas. Keď sa k vám pritúli, aby načerpalo silu, nechajte ho. Detské ihrisko je skvelé miesto, kde sa môže dieťa od vás vzdialiť – ale aj bezpečne vrátiť.

Ak sa musíte vzdialiť a niekto iný bude s vaším dieťaťom, povedzte mu kam idete, prečo a čo bude medzitým robiť. Vysvetlite mu, kedy sa vrátite – priraďte to k nejakej udalosti (napr. „keď skončí rozprávka“). Sľuby vždy dodržte. Pokoj a vyrovnanosť rodiča pomáhajú aj dieťaťu.

Odchod plánujte v správnej chvíli – napríklad keď je dieťa zaujaté hrou. Ale vždy mu povedzte, že odchádzate a kedy sa vrátite – nikdy sa nevytrácajte potajme, pretože to môže vážne narušiť jeho dôveru.

Ak sa dieťa môže spoľahnúť, že mama vždy príde späť, buduje sa v ňom dôvera – ktorá je základom ich vzťahu nielen počas tohto obdobia, ale na celý život.

Na nových miestach mu doprajte čas na adaptáciu. Nevnášajte ho hneď do davu – nechajte ho pozorovať z diaľky, kým sa samo neodhodlá priblížiť.

Obdobie náročné aj pre rodičov

Dieťa prežívajúce úzkosť si vyžaduje veľa pozornosti a trpezlivosti. Je úplne prirodzené, ak túžite byť chvíľu aj sami. Dieťa môže byť v tomto období náročnejšie, nespokojné, nedokáže byť bez vás – čo je vyčerpávajúce.

Oddych a „čas pre seba“ môžu veľmi pomôcť. Prijmite pomoc blízkych. Sledujte, ako dlho dokáže byť dieťa bez vás a komu dôveruje. Príliš dlhé odlúčenie alebo osoba, ktorú dieťa neprijíma, mu môže spôsobiť stres.

Čo nerobiť počas obdobia separačnej úzkosti

Nenechávajte ho samé plakať. Necestujte na dlhší čas bez neho. Ak to nie je inak možné, pripomeňte si, že teraz mu dávate to najdôležitejšie – pocit bezpečia. Ak niekto z rodiny dieťa nepozná alebo sa ho bojí, neodovzdávajte ho tejto osobe.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Sú situácie, kedy úzkosť už presahuje prirodzené hranice:

• Dieťa vo veku 2–3 rokov stále nedokáže na chvíľu byť bez rodičov, silne prežíva každý odchod
• Prejavuje telesné príznaky (napr. bolesti brucha), aj keď je s niekým známym a obľúbeným
• Bojí sa byť samo aj vo vlastnej izbe
• Má silný strach zo spania osamote
• Uzatvára sa pred rovesníkmi, nenadväzuje kontakty
• Odmieta chodiť do škôlky alebo školy

Existuje aj separačná úzkostná porucha

Úzkostné prejavy sú v niektorých vývojových fázach prirodzené. Niekedy sa však menia na poruchu, ktorú nie je ľahké rozpoznať – hoci dieťa trpí každý deň.

Môže ísť o sociálnu úzkosť, fóbie viažuce sa na konkrétne predmety alebo situácie, či separačnú úzkostnú poruchu. Tá sa objavuje aj u škôlkarov a školákov, najmä pri odchode rodiča – sprevádzaná silným plačom a odmietaním pustiť sa.

Táto porucha sa líši od „bežnej“ separačnej úzkosti okolo 8 mesiacov alebo 1,5 roka. Tu už ide o nadmernú úzkosť v čase, keď by dieťa malo byť schopné zvládať odlúčenie. Vyvoláva veľmi silné reakcie – a trápi aj rodiča.

Ak ako rodič vnímate, že vaše dieťa prežíva dlhodobý strach, neváhajte vyhľadať odborníka – pomôže mu opäť žiť plnohodnotne a predíde budúcim problémom.

Separačná úzkosť je dôležitým vývinovým obdobím. Dieťa sa učí, čo dokáže samé, čoho sa bojí, komu môže dôverovať. Objavuje svoje schopnosti aj hranice. Rodič je vtedy jeho sprievodcom – pustí jeho ruku, keď treba, a objíme ho, keď to potrebuje.

Zdroj:

KSEBE – „Kedy prichádza separačná úzkosť, a aké sú možnosti jej zvládnutia

Hlídačky.sk – „Odlúčenie od detí: Ako zmierniť separačnú úzkosť?