Ako zvládnuť separačnú úzkosť?

V prvých mesiacoch života bábätko prežíva vzťah so svojou mamou ako veľmi blízke a bezpečné spojenie. Je preň prirodzené, že mama je stále nablízku, preto si ešte nevie predstaviť samé seba ako niekoho oddeleného od tejto upokojujúcej blízkosti. Toto obdobie je jedným z najdôležitejších základov vzťahovej väzby, v ktorom sa dieťa cíti v bezpečí a prijímané s láskou.

Ako však rastie, čoraz viac vníma svet okolo seba a vstupuje do novej fázy vývoja. Práve vtedy sa môže objaviť situácia, keď začne plakať, ak mama odíde z izby alebo sa od neho na chvíľu vzdiali. Dieťa môže byť opatrnejšie aj voči ľuďom, ktorých predtým prijímalo pokojne. Môže sa objaviť hanblivosť, neistota alebo plač.

Separačná úzkosť sa zvyčajne objavuje v dvoch výraznejších obdobiach: najprv približne vo veku 6 až 8 mesiacov, neskôr okolo 18. mesiaca života.

Aké správanie si môžete všimnúť a ako môžete svoje dieťa podporiť v tejto emocionálne náročnej, no úplne prirodzenej vývojovej fáze?

Dve dôležité obdobia separačnej úzkosti a ako ich citlivo zvládnuť

• Vo veku 6 až 8 mesiacov si bábätko začína uvedomovať, že mama nie je vždy priamo pri ňom. V tomto období je veľmi dôležité Vaše pochopenie, trpezlivosť a pozornosť. Keď je to možné, doprajte mu blízkosť a nechajte ho byť pri Vás.
• Okolo 1,5 roka môže dieťa prežívať separačnú úzkosť o niečo intenzívnejšie. Už chodí, objavuje svet a zároveň ho môže zneistiť uvedomenie, že existuje aj samostatne, bez neustálej prítomnosti mamy. Trpezlivým prístupom mu môžete pomôcť zvyknúť si na túto novú skúsenosť. Nechajte ho postupne sa vzďaľovať, ale zostaňte preň bezpečnou základňou, ku ktorej sa môže kedykoľvek vrátiť.

Pomôžte bábätku vo veku 6 až 8 mesiacov počas separačnej úzkosti

Toto obdobie môže byť dočasne náročnejšie pre bábätko aj pre rodičov. Často práve vtedy začíname od 6 až 8 mesačného dieťaťa očakávať o trochu viac samostatnosti, keď sa objaví separačná úzkosť. Dieťatko si postupne uvedomuje, že mama je samostatná osoba, ktorá sa od neho niekedy môže vzdialiť. Toto poznanie v ňom môže vyvolať neistotu, preto je obzvlášť dôležité pristupovať k nemu s veľkou trpezlivosťou, pochopením a láskou.

Ak máte možnosť, doprajte mu počas dňa svoju blízkosť. Často sa mu prihovárajte, pretože Váš hlas je preň upokojujúci a zároveň podporuje aj jeho jazykový vývoj. Všímajte si jeho signály a keď potrebuje telesnú blízkosť, vezmite ho na ruky alebo ho utešte. Dobrým riešením môže byť aj vytvorenie bezpečného hracieho kútika v miestnosti, kde trávite najviac času.

O tejto vývojovej fáze sa oplatí porozprávať aj s rodinou a blízkymi. Keď pochopia, že bábätko môže byť voči menej známym situáciám opatrnejšie, budú sa mu vedieť ľahšie prispôsobiť.

Separačná úzkosť vo veku 1,5 roka

V tomto období môže byť separačná úzkosť často výraznejšia než predtým. Dieťa už samostatne chodí, objavuje svet, no zároveň si čoraz viac uvedomuje, že mama je samostatná osoba, ktorá nie je vždy pri ňom. Preto môže opäť intenzívnejšie vyhľadávať blízkosť, objatie a upokojujúcu prítomnosť. Môžu sa objaviť aj prechodné ťažkosti so spánkom.

V tomto období je dôležité zachovať trpezlivosť a umožniť dieťaťu „dobitie istoty“, keď sa potrebuje pritúliť. Ihrisko alebo iné bezpečné prostredie je ideálne na to, aby si postupne trénovalo samostatnosť, pričom sa môže kedykoľvek vrátiť k Vám po uistenie.

Ak musíte niekam odísť, vždy mu povedzte, kam idete, kedy sa vrátite, a svoj sľub dodržte. Nikdy sa nevytrácajte bez rozlúčenia, pretože to v dieťati môže vyvolať ešte väčšiu neistotu. Ak prichádzate na nové miesto, nechajte mu čas, aby sa s prostredím a ľuďmi zoznámilo vlastným tempom. Pomôže mu to cítiť sa bezpečne a ľahšie sa prispôsobiť novej situácii.

Skúška aj pre rodičov

Separačná úzkosť môže byť náročná nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Je úplne prirodzené, ak si mama občas praje trochu oddychu alebo času pre seba. Keď je bábätko na ňu intenzívne naviazané, potrebuje viac pozornosti a horšie znáša jej neprítomnosť, môže to byť emocionálne aj fyzicky vyčerpávajúce.

Veľkou pomocou môže byť podpora rodiny alebo blízkych. Je však dobré vnímať, ako dlho dieťa dokáže pokojne stráviť čas bez mamy a pri ktorých osobách sa už cíti bezpečne. Dôležité je, aby odlúčenie vždy zodpovedalo veku a zrelosti dieťaťa. Príliš dlhá neprítomnosť alebo prítomnosť človeka, ktorého dieťa dobre nepozná, môže zbytočne zvýšiť stres a neistotu. Postupnosť a zachovanie pocitu bezpečia môžu toto obdobie výrazne uľahčiť.

Čomu sa počas separačnej úzkosti radšej vyhnúť

• Nenechávajte dieťa dlhší čas samé plakať. V tomto období je preň mimoriadne dôležitá Vaša upokojujúca prítomnosť a pocit bezpečia.
• Ak je to možné, vyhnite sa dlhším odlúčeniam počas tohto citlivého obdobia. Vaša blízkosť mu teraz veľmi pomáha vnímať svet ako stabilný a predvídateľný.
• Ak je odlúčenie nevyhnutné, snažte sa dieťa naň pripravovať postupne.
• Povedzte členom rodiny, že dieťa práve prežíva separačnú úzkosť, a preto môže citlivejšie reagovať na nových alebo zriedkavo vídaných ľudí.
• Nenúťte ho do telesného kontaktu s osobou, ktorú dobre nepozná alebo ktorej sa viditeľne obáva. Nechajte ho, aby sa iným ľuďom otvorilo vlastným tempom.
• Rešpektujte jeho signály a umožnite mu vrátiť sa k Vám, keď potrebuje chvíľu upokojenia.

Keď separačná úzkosť už nemusí byť zdravá

S odborníkom sa oplatí poradiť, ak nasledujúce prejavy pretrvávajú dlhodobo, sú veľmi intenzívne alebo výrazne sťažujú každodenný život dieťaťa:

Dieťa sa ani vo veku 2 až 3 rokov nedokáže od rodičov odlúčiť ani na krátky čas a odlúčenie prežíva s výraznou úzkosťou.

Objavujú sa telesné príznaky, napríklad bolesť bruška, nevoľnosť alebo bolesť hlavy, aj vtedy, keď zostáva s osobou, ktorú dobre pozná a má rado.

Ani doma sa neodváži zostať chvíľu samé, napríklad sa bojí vojsť do svojej izby.

Výrazne sa bojí spať samé a tento strach pretrváva dlhší čas.

Sťahuje sa od rovesníkov, nenadväzuje kontakt alebo sa jeho predchádzajúce kamarátstva prerušia.

Pravidelne odmieta odchod do škôlky alebo školy a tento problém pretrváva.

Separačná úzkostná porucha: keď už nejde len o vývojové obdobie

Detská úzkosť sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Môže ísť o sociálnu úzkosť, fóbie spojené s určitými situáciami alebo predmetmi, ale aj o separačnú úzkostnú poruchu. Tá sa môže objaviť v predškolskom aj mladšom školskom veku, keď dieťa veľmi ťažko znáša odlúčenie od rodiča, silno sa naň viaže a lúčenie často sprevádza plač alebo intenzívny odpor.

Je dôležité rozlišovať medzi separačnou úzkosťou ako prirodzenou súčasťou vývoja a separačnou úzkostnou poruchou. Kým úzkosť vo veku 6 až 8 mesiacov alebo okolo 1,5 roka možno považovať za vekovo primeranú, pri poruche strach pretrváva aj vo veku, keď už by nebol typický. Reakcie dieťaťa môžu byť vtedy silnejšie a odlúčenie môže znamenať veľkú emocionálnu záťaž aj pre celú rodinu.

Ak si všimnete, že úzkosť Vášho dieťaťa pretrváva alebo výrazne ovplyvňuje jeho každodenný život, je vhodné požiadať o pomoc odborníka.

Časté otázky k bežným situáciám

Môže sa stať, že sa dieťa počas separačnej úzkosti viac naviaže na jedného rodiča?
Áno, často sa stáva, že dieťa sa dočasne cíti najbezpečnejšie najmä pri jednom z rodičov. Zvyčajne ide o vekovo primeraný jav, ktorý sa časom postupne zmierni.

Môže sťahovanie alebo väčšia rodinná zmena ovplyvniť separačnú úzkosť?
Áno. Nový domov, príchod súrodenca, nástup do jaslí alebo škôlky môžu dočasne zosilniť pocit neistoty dieťaťa. V takom období je prirodzené, že ešte viac vyhľadáva blízkosť rodičov.

Môže v náročnejších obdobiach pomôcť obľúbená hračka na spanie alebo plyšák?
U mnohých detí áno. Známa deka, plyšová hračka alebo iný obľúbený predmet môže priniesť pocit bezpečia, najmä pri zaspávaní alebo počas kratších odlúčení.

Prečo je separačná úzkosť večer silnejšia?
Počas dňa hračky a podnety odvádzajú pozornosť dieťaťa. Večer sa však prostredie upokojí a spomalí. Vtedy môže viac vystúpiť do popredia strach, že rodič nie je priamo pri ňom. Preto môže byť častejšie túlenie, plač alebo ťažšie zaspávanie.

Môže sa situácia zhoršiť, ak chceme dieťa viesť k samostatnosti príliš rýchlo?
Áno. Samostatnosť sa rozvíja najlepšie vtedy, keď sa dieťa cíti bezpečne. Postupné osamostatňovanie prispôsobené veku dieťaťa je preň zvyčajne oveľa prijateľnejšie než náhle zmeny.

Myšlienky LiaaBébé

Hoci je separačná úzkosť prirodzenou súčasťou vývoja, pre dieťa sú v tomto období obzvlášť dôležité známe predmety a rutiny. Obľúbená deka, hračka na spanie alebo pohodlné pyžamo môžu prispieť k tomu, aby sa cítilo bezpečnejšie. Práve preto LiaaBébé tvorí jemné, mimoriadne pružné detské oblečenie a spacie vaky z bambusovej viskózy, ktoré deti počas oddychu nežne obklopia a zároveň môžu urobiť obliekanie pokojnejším a menej stresujúcim.


Napísala: Mónika Veres

Zdroje:

KSEBE – „Kedy prichádza separačná úzkosť, a aké sú možnosti jej zvládnutia

Hlídačky.sk – „Odlúčenie od detí: Ako zmierniť separačnú úzkosť?