Ako spoznáte, že je bábätko hladné alebo unavené?
Dojčatá nám dávajú najavo, kedy sú hladné, spokojné alebo unavené – len sa potrebujeme naučiť správne čítať ich signály. Vďaka tomu môžete predchádzať zbytočnému plaču, frustrácii alebo prebdeným nociam. Ak bábätko včas dostane to, čo potrebuje – jedlo alebo spánok – bude spokojnejšie, vyrovnanejšie a vy ako rodičia sa budete cítiť istejšie.
Reagovaním na jeho potreby vytvárate bezpečné, láskyplné prostredie, ktoré podporuje zdravý vývin dôvery a vzťahu medzi vami. Dojčenie na požiadanie zabezpečuje dostatok materského mlieka a prispieva k psychickému aj fyzickému rozvoju. Rýchla reakcia na prvé príznaky hladu alebo únavy pomáha predchádzať stresu a nepokoju.
Ako vyzerá hladné bábätko?
Najprv si môžete všimnúť tzv. skoré signály hladu: otváranie úst, vyplazovanie jazýčka, cmúľanie pier, satie prstíkov alebo celých rúčok, otáčanie hlavičky, zrýchlené dýchanie. Ak na tieto signály nereagujete, bábätko sa môže stať nepokojným, začať plakať a napínať telíčko – to sú už neskoré signály hladu.
Každé dieťa je iné – niektoré trpezlivo čaká, iné začne plakať takmer okamžite. Po troch mesiacoch už bábätko aktívnejšie komunikuje svoju potrebu – cmúľa prsty, vydáva zvuky, pohybuje sa nepokojne. V tomto veku však už satie rúk nemusí vždy znamenať hlad, ale aj objavovanie vlastného tela.
Ako sa prejavuje hlad počas zavádzania príkrmov?
Bábätko sa začne tešiť, keď zacíti vôňu pripravovaného jedla, natiahne sa za tanierikom alebo lyžičkou, vydáva radostné zvuky, otvára ústočká a nakláňa sa dopredu. Rukami siaha po jedle, kope nožičkami – jednoducho celým telom dáva najavo: som hladné!
Ako spoznáte, že je bábätko sýte?
Dieťa sa uvoľní, pustí prsník, začne pokojne dýchať, prípadne zaspí. Čím je staršie, tým menej zaspáva po jedle, ale aj tak sa po nakŕmení cíti spokojne a vyrovnane.
Počas príkrmov môže dieťa otočiť hlavičku, zatvoriť ústa, vypľuť jedlo alebo len držať sústo v ústach bez prehltnutia. Niekedy odstrčí tanier či lyžičku, stratí záujem o jedlo a začne sa zaujímať o hračky. Neskôr začne krútiť hlavou – jeho spôsob, ako povedať „nie“ – a keď sa naučí hovoriť, dá to najavo aj slovne. Typické sú aj neverbálne gestá: zatvorené ústa, ruka pred ústami, strhávanie podbradníka.
Ako vyzerá unavené bábätko?
Malé deti často ešte nerozumejú tomu, čo cítia. Nevedia si sami pomôcť, keď sú unavené – potrebujú vás. Preto je dôležité vedieť rozpoznať príznaky únavy včas a podporiť dieťa v tom, aby sa mohlo uvoľniť a zaspať.
Pozorovanie hodín nestačí. Každé bábätko má svoje rytmy – ak ho uložíte príliš skoro alebo neskoro, môže to viesť k problémom so zaspávaním a narušiť jeho zdravý spánkový rytmus.
Niekedy únava prerastie do hyperaktivity – dieťa sa prebudí, je podráždené, prepĺňané podnetmi. Práve preto je dôležité včas odhaliť signály, že je čas na spánok.
Signály únavy:
- spomalí sa, pohybuje sa menej
- stíchne, stiahne sa do seba
- stráca záujem o okolie, ľudí, hračky
- trie si oči, tváričku, ušká
- zahľadí sa do diaľky
- môže si ľahnúť na podložku alebo postieľku
- niekedy zaspí pri hre alebo pri jedení
- zíva
- hľadá svojho plyšáka alebo cumlík
- začne byť mrzuté, túži po náručí, môže sa rozplakať
- u niektorých detí sa únava prejaví aj zvýšenou aktivitou a nepokojom
Každé dieťatko má svoje vlastné signály – naučte sa ich spoznať.
Ako rastie, spánok sa mení
S vekom dieťa čoraz viac reaguje na vonkajší svet – svetlá, farby, ľudia, zvuky. Tie ho môžu rušiť a odpútavať od jeho vlastných signálov. Preto je dôležité vytvoriť mu podmienky na upokojenie.
Mnohé bábätká najľahšie zaspávajú v tesnej blízkosti rodiča – pomáha im tichá miestnosť, zatemnenie, jemný dotyk, šepkanie, spev alebo nosenie v šatke. Ak si spolu vytvoríte pravidelný rituál spánku, môže vám to výrazne pomôcť.
U väčších detí sa oplatí zapojiť ich do prípravy na spánok: môžu zatiahnuť záves, nachystať si plyšáka, upraviť vankúšik či paplón. Týmto spôsobom si budujú vlastnú kompetenciu k spánku – pocit, že „viem sa sám uložiť do postele“ je dôležitý pre ich sebavedomie.
Vašou úlohou ako rodiča je v každom veku vnímať únavu svojho dieťaťa a citlivo ho sprevádzať pri zaspávaní. Nie vždy je potrebné bábätko uspať – postupne sa naučí, ako na to aj samo. A to je veľký krok k samostatnosti a zdravému sebaobrazu.
Zdroje:
Únia dojčiacich matiek Slovenska – praktické rady a podpora dojčenia
